Vyzerajú ako malé modrofialové plachetnice plávajúce na hladine, pod vodou však ukrývajú dlhé chápadlá schopné spôsobiť mimoriadne bolestivé popŕhlenie. Fyzálie (Physalia physalis), známe aj ako portugalské galéry, sa toto leto vo veľkom objavujú pri pobreží Francúzska a Španielska. Len vo francúzskom Baskicku evidujú od druhej polovice júla viac ako 1 100 prípadov zasiahnutia ich jedom.
Mimoriadne výrazný výskyt zaznamenávajú najmä na atlantickom pobreží juhozápadného Francúzska. Prítomnosť týchto živočíchov si vo francúzskom Baskicku vyžiadala už 113 dočasných uzavretí pláží. Problémy hlásili aj oblasti Landes a Gironde.
Fyzálie sa vo veľkom objavujú aj na severe susedného Španielska. V San Sebastiáne museli začiatkom augusta uzavrieť tri hlavné pláže a počas jediného dňa potrebovalo pomoc približne 120 ľudí. Počas tohto leta bolo iba na plážach v oblasti Gipuzkoa ošetrených najmenej 550 ľudí, hoci väčšina prípadov mala ľahký priebeh.
V stredu 19. augusta sa situácia skomplikovala aj pri meste Gijón v Astúrii, kde masívny prílev fyzálií prinútil úrady zakázať kúpanie.
Hoci fyzália na prvý pohľad pripomína medúzu, biologicky ňou nie je. Ide o sifonofóru – kolóniu špecializovaných jedincov, ktoré sú navzájom prepojené a spoločne fungujú ako jeden organizmus.
Nad hladinou vidno najmä charakteristický modrastý, ružový či fialový plynový mechúr pripomínajúci plachtu. Oveľa nebezpečnejšia časť sa skrýva pod vodou. Chápadlá bývajú dlhé niekoľko metrov a v extrémnych prípadoch môžu dosiahnuť až približne 30 metrov. Obsahujú tisíce pŕhlivých buniek, ktorými fyzália vstrekuje jed do koristi.
Kontakt s chápadlami môže človeku spôsobiť okamžitú prudkú bolesť, začervenanie kože či pľuzgiere. V závažnejších prípadoch sa môžu objaviť nevoľnosť, vracanie, svalové kŕče alebo problémy s dýchaním. Väčšina prípadov zaznamenaných toto leto vo Francúzsku a Španielsku však nemala vážny priebeh.
Nebezpečná pritom nemusí byť iba fyzália plávajúca vo vode. Pŕhlivé bunky môžu zostať aktívne aj na vyplavených jedincoch či oddelených chápadlách. Modrofialový útvar na piesku preto nie je vhodné chytať do rúk.
Fyzálie nedokážu aktívne plávať proti prúdu. Ich charakteristická „plachta“ vyčnieva nad hladinu a o pohybe kolónie rozhodujú najmä vietor, vlny a morské prúdy. Vhodné podmienky tak môžu k pobrežiu naraz dopraviť veľké množstvo jedincov.
Tohtoročný výskyt je však nezvyčajne častý. Pozorovaná bola aj prítomnosť mladých jedincov, čo vyvoláva otázky, či meniace sa podmienky v Biskajskom zálive nezačínajú umožňovať ich rozmnožovanie bližšie k európskemu pobrežiu. Vedci skúmajú aj možný vplyv otepľovania oceánu, nemožno ho však označiť za jedinú príčinu súčasného výskytu.
Pre dovolenkárov z toho vyplýva jednoduché pravidlo: pri modrofialovej „plachetnici“ vo vode alebo na pláži sa treba držať ďalej a rešpektovať pokyny plavčíkov.
