Rebrovka americká vyzerá ako medúza, dokáže svetielkovať a v núdzi požiera dokonca vlastné potomstvo. V Baltskom mori sa šíri čoraz viac a odborníci upozorňujú, že tento invázny živočích môže narušiť tamojší ekosystém. Pre človeka nebezpečná nie je, oveľa väčší problém predstavuje pre ryby. Živí sa ich ikrami a larvami a zároveň im konkuruje o potravu.
Rebrovka americká (Mnemiopsis leidyi) pochádza zo západného Atlantiku. Do európskych vôd sa pravdepodobne dostala v balastnej vode lodí a v 80. rokoch sa objavila v Čiernom mori. V Baltskom mori ju vedci prvýkrát zaznamenali v roku 2006.
Odvtedy sa jej podmienky v tejto oblasti zlepšujú. Odborná správa z marca tohto roka zaradila rebrovku medzi nepôvodné druhy, ktorým môže prospievať klimatická zmena. Významnú úlohu pritom zohráva najmä rastúca teplota vody.
Na jej súčasné šírenie upozornili koncom júla aj odborné správy. Pomáhajú jej oblasti s veľmi nízkym obsahom kyslíka, ktoré predstavujú vážny problém pre mnohé pôvodné morské organizmy. Rebrovka ich však dokáže znášať lepšie.
Jej veľkou výhodou je schopnosť mimoriadne rýchlo sa rozmnožovať. Rebrovka je hermafrodit a môže sa samooplodniť. Pri dostatku potravy dokáže podľa dostupných údajov vyprodukovať až 8-tisíc vajíčok denne.
Dospelé jedince sa živia zooplanktónom, ale požierajú aj rybie ikry a larvy. Rybám tak môžu škodiť dvakrát – likvidujú ich potomstvo a zároveň spotrebúvajú potravu, ktorou sa živia mladé ryby.
Invázia rovnakého druhu už v minulosti ukázala, čo môže spôsobiť. Po masívnom rozšírení v Čiernom mori sa Mnemiopsis leidyi spolu s nadmerným rybolovom a ďalšími environmentálnymi problémami podieľala na dramatickom narušení tamojšieho ekosystému.
Najkurióznejšia vlastnosť živočícha vysvetľuje jeho prezývku „morský kanibal“. Keď sa podmienky zhoršia a potravy je nedostatok, dospelé rebrovky dokážu požierať vlastné larvy. Tie im poslúžia ako zdroj energie, ktorý im pomôže prežiť nepriaznivé obdobie.
Napriek podobnosti s medúzou rebrovka človeka nepopŕhli. Nemá totiž pŕhlivé bunky a pre plavcov nepredstavuje priame nebezpečenstvo. Pri väčšom výskyte však môže byť jej prítomnosť vo vode nepríjemná a pri pobreží sa môžu objavovať slizovité masy.
Hrozba „morského kanibala“ teda nespočíva v útokoch na dovolenkárov. Problém sa odohráva pod hladinou, kde môže rastúca populácia rebrovky zasiahnuť potravinový reťazec a sťažiť prežívanie pôvodných druhov.
