Prerušovaný pôst môže mladším ľuďom vyhovovať, no vo vyššom veku nemusí byť dlhé vynechávanie jedla ideálne. Nová štúdia sledovala takmer 3 000 ľudí počas 15 rokov a zistila súvislosť medzi prestávkami dlhšími ako 12 hodín a rýchlejším pribúdaním chronických ochorení. Najvýraznejšia bola u ľudí vo veku 78 rokov a viac.
Výskumníci z Karolinska Institutet vo švédskom Štokholme analyzovali údaje od 2 981 ľudí vo veku 60 rokov a viac. Zamerali sa na čas medzi jednotlivými jedlami a sledovali, ako sa počas rokov menil ich zdravotný stav.
Ľudia nad 60 rokov, ktorí medzi jedlami nechávali viac ako 12 hodín, boli podľa výsledkov náchylnejší na rýchlejšie hromadenie dlhodobých zdravotných problémov. S pribúdajúcim vekom bola táto súvislosť ešte výraznejšia, pričom najsilnejšie výsledky vedci zaznamenali medzi ľuďmi vo veku 78 rokov a viac.
Zistenia sú dôležité aj preto, že veľká časť doterajších výskumov o pôste sa sústredila na mladších ľudí alebo osoby v strednom veku. O tom, ako podobné stravovacie režimy pôsobia na seniorov, sa vie podstatne menej.
Nie všetky zdravotné problémy však súviseli s dlhšími prestávkami medzi jedlami rovnako. Vedci zaznamenali najmä rýchlejšie pribúdanie kardiometabolických a neurologických ochorení. Rovnakú súvislosť nepozorovali pri ochoreniach pohybového aparátu.
Prerušovaný pôst spočíva v tom, že jedlo sa konzumuje iba počas určitej časti dňa a v zostávajúcich hodinách človek neprijíma žiadne kalórie. Niektoré režimy napríklad počítajú s osemhodinovým obdobím na jedenie a následnými 16 hodinami bez kalorického príjmu.
Výsledky však neznamenajú, že samotný pôst chronické ochorenia spôsobuje. Štúdia odhalila súvislosť, nie príčinu a následok. Do výsledkov mohli vstupovať aj ďalšie faktory súvisiace so zdravotným stavom, životným štýlom alebo stravovacími návykmi seniorov.
„Veľká časť výskumu pôstu bola vykonaná na mladšej populácii alebo ľuďoch v strednom veku,“ vysvetlil doktor Adrián Carballo-Casla. Podľa neho výsledky naznačujú, že vo vyššom veku, najmä medzi najstaršími ľuďmi, môžu byť súvislosti odlišné.
Výskum tak upozorňuje, že jeden obľúbený spôsob stravovania nemusí byť vhodný pre všetky vekové skupiny. Potreby organizmu sa počas života menia a stravovací režim vo vyššom veku by sa nemal nastavovať iba podľa trendov určených pre mladšiu populáciu. Dlhé obdobia bez jedla si preto zaslúžia opatrnosť, hoci dostupné výsledky zatiaľ nepotvrdzujú, že by boli priamou príčinou chronických chorôb.
