Neďaleko obce Chleby pri Nymburku v Stredočeskom kraji odhalili archeológovia jednu z najstarších monumentálnych stavieb svojho druhu v strednej Európe. Niekdajšia svätyňa je podľa nových zistení stará viac než 6500 rokov, teda približne o tisícročie viac než anglický Stonehenge. Na výskume sa podieľajú Západočeská univerzita v Plzni, Univerzita Karlova a Univerzita Hradec Králové.
Ľudia v tejto lokalite postavili kruhové ohradenie s priemerom 230 metrov. Súčasťou stavby bola viac než 2,5 metra hlboká priekopa a dvanásť nepravidelne rozmiestnených vstupov. Vedúci výskumu Petr Krištuf zo Západočeskej univerzity uviedol, že už samotný objav takéhoto kruhového ohradenia je mimoriadny, pretože podobné stavby z tohto obdobia nie sú v regióne známe.
Rozmiestnenie vstupov však podľa archeológov nebolo náhodné. „Ich geometria vytvára systém, ktorý umožňoval sledovať najvýznamnejšie okamihy slnečného a mesačného cyklu,“ podotkol Krištuf. Výskumníci určili dve hlavné pozorovacie miesta. Jedno podľa nich súvisí s okrajovými polohami Mesiaca na obzore, druhé prepája východ Slnka pri letnom slnovrate so západom Slnka pri zimnom slnovrate.
Podobné usporiadanie je známe aj zo Stonehenge. „Spojenie východu Slnka a letného slnovratu je pre praveké poľnohospodárske komunity symbolom počiatku, zatiaľ čo západ a zimný slnovrat symbolizujú koniec. Rovnaký princíp je aj na hlavnej ose Stonehenge. Teraz sa ukazuje, že podobne bola navrhnutá aj stavba v Chleboch, len o viac než tisíc rokov skôr, ako sme zistili z veku organického materiálu,“ vysvetlil vedúci výskumu.
Priekopa priniesla aj dôkazy o rituálnom využívaní miesta. Archeológovia v nej našli napríklad býčie lebky a rohy. Jan Turek z Univerzity Karlovej uviedol, že kult býka patril medzi významné náboženské symboly a bol známy z mnohých oblastí vtedajšej Európy. V priekope sa našli aj ľudské kosti. Skorší výskum odhalil hrob približne 18 ľudí z doby bronzovej.
Najzaujímavejší posun prináša vývoj lokality v ďalších obdobiach. Súčasný výskum podľa vedcov naznačuje, že jej úloha sa neskôr zmenila. „Zatiaľ čo Stonehenge zažil opakované návraty a dodnes býva spájaný napríklad s keltskými druidmi (kňazmi), prvé výsledky z obce Chleby naznačujú opačný vývoj. V dobe železnej už monument svoj pôvodný význam zrejme definitívne stratil. Priekopa bola postupne zasypaná a na mieste niekdajšej svätyne vzniklo bežné osídlenie,“ dodal Krištuf.
Archeológovia sa chcú v ďalšom výskume zamerať na analýzu pôdy. Chemické stopy v nej by mohli napovedať, ako sa miesto využívalo v rôznych obdobiach praveku.
