Smrtiaci vírus v Chorvátsku

Smrtiaci vírus v Chorvátsku

Chorvátske úrady v pondelok potvrdili v krajine tri prípady západonílskej horúčky. Jeden z pacientov je napojený na umelú pľúcnu ventiláciu a jeho stav je vážny.

Pacient má viac ako 80 rokov a pochádza z oblasti Záhrebu. Podľa lekára Marka Kutlešu, prednostu oddelenia intenzívnej starostlivosti a neuroinfektológie na Klinike pre infekčné choroby Dr. Frana Mihaljeviča, bojuje o život.

Trojica pacientov sa nakazila v júli a auguste. Pochádzajú z východného, centrálneho a severozápadného Chorvátska. Dva prípady odhalili náhodne počas sérologického testovania na iné účely.

Infekciu vírusom západonílskej horúčky tento rok zaznamenali v dvanástich európskych krajinách: v Albánsku, Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Taliansku, Kosove, Holandsku, Severnom Macedónsku, Rumunsku, Srbsku a Španielsku.

Grécko od začiatku roka eviduje 157 prípadov vrátane 13 úmrtí. Severné Macedónsko nahlásilo 43 prípadov a päť úmrtí, pričom k väčšine nákaz došlo počas posledných troch týždňov. Začiatkom tohto mesiaca tam vyhlásili epidémiu v niekoľkých samosprávnych obvodoch v hlavnom meste Skopje a v jeho okolí.

K väčšine infekcií u ľudí v Európe dochádza počas sezóny komárov, ktorá trvá od neskorej jari do jesene. Prenos vrcholí v období od júla do septembra.

Proti západonílskej horúčke v súčasnosti neexistuje vakcína ani špecifická liečba. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a závažné prípady si môžu vyžadovať podpornú nemocničnú starostlivosť.

Vírus sa v prírode udržiava predovšetkým v cykle medzi vtákmi a komármi, najmä komármi rodu culex, teda komármi piskľavými. Infikované komáre môžu vírus preniesť na ľudí, kone a iné cicavce.

Väčšina infekcií prebieha bez príznakov. Inkubačná doba je zvyčajne dva až šesť dní, no môže trvať od dvoch dní do dvoch týždňov. Približne 20 až 30 percent infikovaných ľudí prekoná akútne horúčkovité ochorenie. Medzi jeho príznaky patrí horúčka, bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov či tráviace ťažkosti. Objaviť sa môže aj prechodná vyrážka.

Menej ako jedno percento nakazených osôb postihne závažná forma ochorenia zasahujúca ústrednú nervovú sústavu. Zahŕňa meningitídu, teda zápal mozgových blán, encefalitídu, čiže zápal mozgu, a vo veľmi zriedkavých prípadoch aj akútnu chabú paralýzu alebo ochrnutie.

Vyššiemu riziku závažného priebehu čelia starší ľudia a pacienti s chronickými ochoreniami, ako sú choroby obličiek, cukrovka alebo hypertenzia.