WASHINGTON – Pocit, že človeku nič nie je, štíhla postava a pravidelný šport môžu priniesť upokojenie. Americký kardiológ Sanjay Bhojraj však upozorňuje, že ani jedna z týchto okolností sama osebe nevylučuje srdcovo-cievne ochorenie. Mnohé problémy sa vyvíjajú potichu a prvé výrazné ťažkosti sa môžu objaviť až v pokročilej fáze.
Mýtus číslo jeden: Nič ma nebolí, takže som zdravý
Za jeden z najnebezpečnejších omylov považuje Bhojraj presvedčenie, že zdravie srdca možno posúdiť podľa toho, ako sa človek cíti.
„Prestaňte veriť týmto mýtom o srdci,“ vyzval americký intervenčný kardiológ vo videu na sociálnej sieti Instagram.
Viaceré významné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení pritom nemusia celé roky spôsobovať výrazné ťažkosti. Typickým príkladom je vysoký krvný tlak. Človek o ňom nemusí vedieť, napriek tomu postupne poškodzuje cievy a zvyšuje riziko infarktu, mozgovej príhody, srdcového zlyhania či poškodenia obličiek.
Bez výrazných príznakov môže postupovať aj ateroskleróza. Bhojraj už vo februári upozorňoval, že srdcové ochorenie sa spravidla neobjaví z ničoho nič. Riziko sa vytvára postupne a pacient si ho často uvedomí až vo chvíli, keď nastane vážny problém.
Preto má význam poznať krvný tlak, hladinu cholesterolu a ďalšie rizikové faktory aj vtedy, keď človeku zdanlivo nič nie je.
Mýtus číslo dva: Som štíhly, moje srdce musí byť v poriadku
Ani pohľad do zrkadla nedokáže povedať všetko. Človek s normálnou hmotnosťou môže mať vysoký krvný tlak, zvýšenú hladinu cholesterolu či cukru v krvi alebo inzulínovú rezistenciu.
Dôležité je aj to, kde sa v tele nachádza tuk. Nebezpečné môže byť najmä takzvané viscerálne tukové tkanivo, ktoré sa ukladá okolo vnútorných orgánov a zvonka nemusí byť výrazne viditeľné.
Samotný index telesnej hmotnosti BMI preto nestačí na posúdenie kardiovaskulárneho rizika. Do úvahy treba brať aj krvný tlak, krvné tuky, cukor v krvi, fajčenie, pohyb a ďalšie faktory.
Štíhlosť je výhodou, nie však zdravotným certifikátom.
Mýtus číslo tri: Hodina vo fitnescentre napraví celý deň za stolom
Tretí omyl sa týka ľudí, ktorí síce pravidelne športujú, väčšinu zvyšku dňa však presedia. Hodina cvičenia večer podľa Bhojraja automaticky nevymaže následky mnohých hodín bez pohybu.
Dlhé sedenie ovplyvňuje metabolizmus glukózy a tukov aj krvný obeh. Veľké svalové skupiny zostávajú počas neho prakticky nečinné.
To však neznamená, že šport je zbytočný – práve naopak. Pravidelná fyzická aktivita výrazne znižuje zdravotné riziká spojené so sedavým spôsobom života. Dôležité však je hýbať sa aj počas zvyšku dňa.
Odporúča sa preto nielen pravidelne cvičiť, ale zároveň obmedzovať čas strávený sedením a dlhé obdobia bez pohybu prerušovať. Pomôcť nemusia iba náročné športové výkony. Zmysel majú aj krátke prestávky, počas ktorých človek vstane od pracovného stola a prejde sa.
Srdce sa nedá posúdiť podľa pocitu ani postavy. Človek sa môže cítiť dobre, môže byť štíhly a po práci pravidelne cvičiť. Ani jedna z týchto vecí však sama osebe nevylučuje riziko srdcovo-cievneho ochorenia.
Bhojraj preto zdôrazňuje prevenciu ešte predtým, ako sa objavia príznaky. Vo svojich skorších vyjadreniach upozorňoval najmä na sledovanie vývoja krvného tlaku, cholesterolu a ďalších ukazovateľov namiesto čakania na okamih, keď telo začne vysielať výrazné varovné signály.
O stave srdca teda nerozhoduje jediná hodnota na váhe, jeden tréning ani momentálny pocit zdravia. Pravidelné kontroly a pozornosť venovaná rizikovým faktorom pomáhajú zachytiť problém v čase, keď ešte nemusí spôsobovať zjavné ťažkosti.
