Európa zažíva mimoriadne silnú sezónu západonílskeho vírusu. Do 30. septembra zaznamenali nákazu prenášanú komármi u ľudí v 16 krajinách a nahlásili 1 765 prípadov získaných priamo v krajine, kde sa ľudia nakazili. Slovensko medzi nimi nie je, vírus však cirkuluje v susednom Rakúsku a Maďarsku. Väčšina nakazených nemá príznaky, no v najťažších prípadoch môže infekcia zasiahnuť mozog a nervový systém a skončiť sa smrťou.
Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vírus v roku 2026 zasiahol 202 oblastí. Najviac ich je v Taliansku, Francúzsku, Grécku a Rumunsku. Počas posledného sledovaného týždňa pribudlo 16 oblastí, v ktorých túto sezónu prvýkrát zaznamenali lokálny prenos.
Najviac potvrdených prípadov má Taliansko – 721. V Grécku ich bolo 420, v Španielsku 131, vo Francúzsku 128 a v Rumunsku 117. Nákazu hlásili aj Holandsko, Srbsko, Chorvátsko, Belgicko, Cyprus, Rakúsko, Kosovo, Maďarsko, Nemecko a Albánsko.
Vo Francúzsku zaznamenali podľa najnovších údajov od konca júna 145 prípadov u ľudí. Ide o najvyšší počet v krajine od príchodu vírusu v 60. rokoch minulého storočia. Nákaza sa neobmedzila na tradične postihnuté južné oblasti, objavila sa aj severnejšie vrátane parížskeho regiónu.
Francúzski odborníci upozorňujú, že po horúcom a suchom lete vytvorili septembrové dažde priaznivé podmienky pre ďalšiu aktivitu komárov. Vysoké teploty zároveň urýchľujú ich vývoj aj množenie vírusu v ich organizme. Virológ Yannick Simonin z Univerzity v Montpellier uviedol: „Tento vírus je dnes arbovírusom zodpovedným za najvyšší počet úmrtí v Európe.“
Šíreniu vírusu napomáha aj to, že jeho hlavnými prenášačmi nemusia byť iba exotické invázne druhy komárov. Patrí k nim aj komár piskľavý, Culex pipiens, ktorý je v Európe bežne rozšírený. Prirodzeným rezervoárom vírusu sú vtáky: komár sa nakazí po ich poštípaní a potom môže vírus preniesť na človeka alebo koňa. Človek je náhodným alebo konečným hostiteľom a bežným kontaktom medzi ľuďmi sa infekcia neprenáša.
Približne 80 percent nakazených nemá žiadne príznaky. U ďalších sa môže rozvinúť západonílska horúčka, ktorá sa prejavuje zvýšenou teplotou alebo horúčkou, bolesťami hlavy a svalov, únavou, nevoľnosťou či kožnou vyrážkou. Odborníci preto predpokladajú, že skutočný počet infekcií je podstatne vyšší než počet laboratórne potvrdených prípadov. Bezpríznakové a mierne formy sa podľa Univerzity v Montpellier často vôbec nediagnostikujú.
Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje malá časť infekcií. Približne u jedného percenta nakazených môže vírus preniknúť do centrálneho nervového systému a spôsobiť meningitídu, encefalitídu alebo iné závažné neurologické poškodenie. Riziko vážneho priebehu výrazne rastie s vekom a vyššie je aj u ľudí s oslabenou imunitou. Ťažká forma môže byť smrteľná a niektorí pacienti môžu mať po prekonaní infekcie dlhodobé neurologické následky.
V Európe zaznamenali v roku 2026 približne 80 úmrtí spojených so západonílskym vírusom; najviac ich pripadá na Taliansko. Už začiatkom septembra evidovalo ECDC 61 úmrtí: 25 v Taliansku, 24 v Grécku, sedem v Severnom Macedónsku, po dve v Rumunsku a Španielsku a jedno v Holandsku. Počet prípadov bol v tom čase výrazne vyšší než priemer za rovnaké obdobie predchádzajúcich desiatich rokov.
Vedcov znepokojuje aj to, že sa mení mapa výskytu vírusu. ECDC upozorňuje na dlhšie a intenzívnejšie obdobia prenosu chorôb prenášaných komármi. Teplejšie podmienky umožňujú komárom zostať aktívnymi dlhšie a podporujú cirkuláciu vírusov. Holandsko zaznamenalo prvé ľudské infekcie západonílskym vírusom od roku 2020 a vírus sa objavil aj v oblastiach, kde predtým lokálny prenos nebol známy. Nové zasiahnuté regióny pribudli tiež vo Francúzsku, Taliansku, Belgicku a Severnom Macedónsku.
Slovensko k 30. septembru nepatrilo medzi 16 krajín, ktoré hlásili lokálne získané prípady v aktuálnej sezóne. V susednom Rakúsku evidovali osem takýchto prípadov a v Maďarsku päť. Maďarské prípady sa objavili vo viacerých oblastiach; koncom septembra pribudol lokálny prípad aj v župe Csongrád-Csanád.
Západonílsky vírus však na Slovensku nie je neznámy. ECDC evidovalo lokálne získaný prípad u človeka v roku 2023 a jeden prípad aj v roku 2019. Slovenský výskum komárov priniesol ďalší dôkaz o jeho prítomnosti v krajine: pri celoslovenskom monitoringu v roku 2024 vedci zachytili RNA vírusu v komároch druhu Culex pipiens na štyroch lokalitách.
Proti západonílskemu vírusu zatiaľ neexistuje schválená vakcína pre ľudí ani špecifická antivírusová liečba. Pri ľahšom priebehu sa liečia najmä príznaky. Pacienti s neurologickými komplikáciami môžu potrebovať hospitalizáciu a intenzívnu podpornú liečbu. Ochrana preto spočíva predovšetkým v predchádzaní bodnutiu komárom: pomáhajú repelenty, sieťky na oknách, vhodné oblečenie a odstraňovanie stojatej vody, v ktorej sa komáre rozmnožujú.
ECDC upozorňuje, že západonílsky vírus a ďalšie choroby prenášané komármi už nie sú iba problémom južnej Európy. Podľa centra je potrebné posilniť sledovanie komárov aj schopnosť zasiahnuť v oblastiach, kde sa nákazy objavia. S chladnejším počasím aktivita komárov postupne klesá, tohtoročná sezóna však ukazuje, že hranice výskytu vírusu sa posúvajú.