Washington pohrozil Kyjevu obmedzením spolupráce, ak Ukrajina nezastaví útoky na ruské energetické zariadenia. Zároveň pokračovali ruské údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, hoci Donald Trump oznámil údajné prímerie.
Administratíva amerického prezidenta varovala, že Ukrajina môže prísť o dôležité spravodajské informácie aj o možnosť získavať americké zbrane prostredníctvom európskych spojencov. Podmienkou zachovania spolupráce má byť zastavenie ukrajinských útokov na ruské rafinérie a ďalšie energetické objekty hlboko na ruskom území. Podľa medializovaných informácií kontaktovali americké ministerstvo zahraničných vecí a Pentagon počas víkendu ukrajinskú vládu, armádu aj európskych spojencov; americká armáda mala osloviť aj ukrajinských veliteľov.
Washington podľa týchto správ zvažuje dva nástroje nátlaku: pozastavenie zdieľania spravodajských informácií a obmedzenie mechanizmu PURL. V jeho rámci európske krajiny financujú nákup amerických zbraní pre ukrajinskú armádu podľa prioritných potrieb Kyjeva. Pozastavenie systému by mohlo skomplikovať dodávky dôležitého vybavenia.
Zatiaľ ide o hrozbu pozastavenia pomoci, nie o potvrdené zastavenie. Biely dom ani príslušné americké úrady sa k informáciám bezprostredne oficiálne nevyjadrili. Jedna z tlačových agentúr uviedla, že správu o hrozbách nedokázala nezávisle potvrdiť.
Americký tlak súvisí najmä so snahou zastaviť ukrajinské údery na ruský ropný priemysel. Ukrajina v poslednom období opakovane útočila dronmi na rafinérie, sklady pohonných hmôt a ďalšie zariadenia dôležité pre ruskú ekonomiku aj zásobovanie armády. Trump tvrdí, že tieto útoky prispievajú k rastu svetových cien ropy a pohonných hmôt.
Podľa medializovaných informácií sa Biely dom usiluje o dohodu, v rámci ktorej by obe strany prestali útočiť na energetické zariadenia protivníka. Ukrajinskí predstavitelia však upozorňujú na rozdielne postavenie oboch krajín: Rusko má rozsiahlu sieť rafinérií, zatiaľ čo jediná veľká ukrajinská rafinéria bola opakovane zasiahnutá a nie je plne funkčná. Kyjev preto žiada, aby prípadné prímerie zahŕňalo aj elektrárne, teplárne a ďalšiu infraštruktúru potrebnú pre civilistov.
V nedeľu 11. októbra Trump na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na okamžitom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Tvrdil, že obe strany s dohodou súhlasili, a vyzval ich, aby ju neporušili. Ukrajinskí predstavitelia však podľa vlastných vyjadrení o uzavretej dohode nevedeli a Moskva ju bezprostredne nepotvrdila.
Ruské útoky pokračovali aj po Trumpovom oznámení. Podľa medializovaných správ ruské sily v nedeľu zasiahli tepelnú elektráreň CHP-5 v Charkove, druhom najväčšom ukrajinskom meste. Miestny predstaviteľ potvrdil, že zariadenie zasiahli najmenej dvakrát a vypukol v ňom požiar.
Útok potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol, že ruské sily útočili na energetickú infraštruktúru v Charkove aj v Kyjeve. Ukrajinská prezidentská kancelária potvrdila, že k zásahu charkovskej elektrárne došlo až po Trumpovom oznámení prímeria.
Zelenskyj v nedeľnom večernom príhovore upozornil, že Rusko naďalej vysiela nad Ukrajinu útočné drony a používa letecké bomby. Podľa údajov ukrajinského prezidentského úradu zaznamenala krajina počas uplynulého týždňa viac ako 200 útokov na zariadenia na výrobu energie a ďalších 17 na ropnú a plynárenskú infraštruktúru.
Prezident zopakoval, že Kyjev je pripravený zastaviť útoky na ruské energetické objekty, ak Moskva urobí to isté. Ukrajina podľa neho podporuje kroky na zmiernenie konfliktu, no dohoda musí byť obojstranná a skutočne dodržiavaná. V súvislosti s Trumpovým oznámením uviedol, že Ukrajina stále čaká na podrobnosti od americkej strany. O situácii rokoval aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, kanadským premiérom Markom Carneym a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom.
Medializované informácie pripisujú predstaviteľovi Bieleho domu opis pripravovanej dohody ako vzájomného zastavenia útokov na rafinérie. Ukrajinskí predstavitelia namietajú, že takýto model dostatočne nerieši útoky na elektrárne a teplárne, od ktorých závisí dodávka elektriny a tepla do miest. Ruské rakety a drony opakovane zasahovali energetickú infraštruktúru a výpadky elektriny, tepla a vody majú vážne následky najmä počas chladných mesiacov.
Zelenskyj preto žiada, aby sa prípadná dohoda vzťahovala na všetky kľúčové energetické zariadenia a obsahovala záruky dodržiavania. Americká strana zatiaľ verejne nepredstavila podrobný text prímeria ani spôsob, ako kontrolovať jeho plnenie.
Napätie medzi Washingtonom a Kyjevom zvyšuje aj ďalšie rozhodnutie americkej administratívy. Trump v piatok oznámil dohodu s Ruskom, ktorá má umožniť nákup ruskej motorovej nafty v snahe zmierniť vysoké ceny pohonných hmôt v Spojených štátoch. Podľa medializovaných informácií tento krok znepokojil ukrajinských a európskych predstaviteľov. Upozorňujú, že príjmy z predaja energetických surovín sú dôležitým zdrojom financovania ruskej ekonomiky, ktorá podporuje pokračovanie vojny.
Trump svoje rozhodnutia spája predovšetkým so snahou stabilizovať ceny energií. Svetové energetické trhy výrazne ovplyvnila aj vojna na Blízkom východe a narušenie dodávok cez Hormuzský prieliv.
Podľa medializovaných informácií americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner odložili plánovanú cestu do Moskvy, kým nebude jasné, či sa Ukrajina a európski spojenci dokážu dohodnúť na spoločnom návrhu. Washington pokračuje v diplomatickom tlaku, zatiaľ čo situácia na bojisku sa nemení.
Rusko doposiaľ nepotvrdilo, že prijalo Trumpom oznámené energetické prímerie. Ukrajina deklaruje pripravenosť na vzájomné zastavenie útokov, odmieta však jednostranné obmedzenie vlastných operácií. Rozhodujúce bude, či sa podarí dohodnúť konkrétne podmienky a zabezpečiť ich dodržiavanie. Zatiaľ podľa medializovaných informácií Spojené štáty hrozia Kyjevu obmedzením spravodajskej a zbrojnej spolupráce, zatiaľ čo ruské útoky na ukrajinskú energetiku pokračujú.