Uniknutý ruský dokument opisuje možné útoky na ukrajinskú energetickú a komunálnu infraštruktúru počas nadchádzajúcej zimy. Obsahuje zoznam 60 strategických cieľov a výpočty zbraní potrebných na ochromenie dodávok elektriny, vody a tepla. Ak by sa opísaný scenár naplnil, milióny ľudí by mohli zostať bez týchto služieb v období najväčších mrazov.
Investigatívni novinári získali materiál z augusta 2026 zo zdrojov v ukrajinských ozbrojených silách a zverejnili ho 8. októbra. Jeho obsah zodpovedá informáciám, ktoré ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ predstavil európskym partnerom počas septembrového rokovania v Paríži. Dokument rozdeľuje možné útoky do štyroch oblastí: výroby a distribúcie elektriny, zásobovania vodou, kanalizačných systémov a vykurovania. Počíta s vyradením veľkých elektrární aj s poškodením zariadení dôležitých pre každodenný život obyvateľov.
Jedným z najznepokojujúcejších bodov sú výpočty pre Kyjev, Charkov a Odesu. Podľa dokumentu by zásahy do vybraných častí energetických sietí mohli obmedziť dodávky elektriny až o 90 percent. Výpadok by zasiahol nielen domácnosti, ale aj nemocnice, verejnú dopravu, vodárne a ďalšie služby nevyhnutné na fungovanie miest.
Medzi prioritnými lokalitami sú aj Dnipro, Záporožie, Mykolajiv, Cherson, Poltava, Černihiv, Kryvyj Rih, Čerkasy, Kropyvnyckyj, Ľvov, Vinnycia a Ivano-Frankivsk. Materiál sa osobitne venuje zariadeniam pri západnej hranici Ukrajiny, cez ktoré krajina prijíma elektrinu z európskej energetickej sústavy. Ich vyradenie by mohlo obmedziť možnosti nahradiť výpadky domácej výroby dovozom.
Prepojenia s európskymi sieťami sú dôležité najmä po opakovaných ruských útokoch na elektrárne a rozvodne. Dokument počíta s poškodením vysokonapäťových zariadení a ďalších prvkov prenosovej sústavy. Uvedené následky však nie sú nevyhnutné: ide o odhady autorov materiálu, nie o výsledky uskutočnených útokov.
Mimoriadnu pozornosť vzbudzuje zmienka o troch jadrových elektrárňach, ktoré zostávajú pod ukrajinskou kontrolou: Juhoukrajinskej, Rivnenskej a Chmeľnyckej. Podľa investigatívnych novinárov sa dokument zameriava na možnosti vyradenia zariadení, ktoré prenášajú elektrinu z elektrární do siete.
Pri jednom takomto zariadení materiál počíta s použitím dvoch balistických rakiet Iskander. Novinári upozorňujú, že autori dokumentu hodnotia jadrové elektrárne predovšetkým z hľadiska ich energetického významu. Možným radiačným následkom útokov sa podrobne nevenujú, čo vyvoláva ďalšie otázky o bezpečnostných rizikách takéhoto scenára.
Na zozname sú aj desať veľkých vodných elektrární, tepelné elektrárne, teplárne, rozvodne, kotolne a čerpacie stanice. Plánovaný zámer sa tak netýka iba výpadkov elektriny. Súbežné poškodenie viacerých systémov by mohlo obyvateľov pripraviť aj o pitnú vodu, vykurovanie a fungujúcu kanalizáciu.
Ruskí analytici podľa zistení investigatívnych novinárov vypočítali aj množstvo zbraní potrebných na vyradenie jednotlivých objektov. Materiál pracuje so stovkami útočných dronov, desiatkami balistických rakiet a riadenými leteckými bombami. Pri jednotlivých typoch zariadení rozlišuje, ktoré zbrane by mohli byť použité podľa vzdialenosti a požadovaného účinku.
Rakúsky vojenský analytik a plukovník Markus Reisner označil výpočty v rozhovore pre nemecký denník za realistické z pohľadu vojenského plánovania. Zároveň upozornil, že množstvo naplánovanej munície nemožno automaticky zamieňať s počtom úspešných zásahov. Ukrajinská protivzdušná obrana a elektronické rušenie môžu časť útočiacich zbraní zneškodniť.
Dokument tiež upozorňuje, že útoky na vykurovacie zariadenia v blízkosti obytných oblastí môžu spôsobiť civilné obete. Táto poznámka podľa investigatívnych novinárov nemení celkové zameranie materiálu, ktorý vyčísľuje predovšetkým rozsah možného poškodenia infraštruktúry.
Odborníci oslovení investigatívnymi novinármi zdôrazňujú zásadný rozdiel: nejde o operačný rozkaz určujúci konkrétne termíny útokov a jednotky poverené ich vykonaním. Materiál je skôr analytickým podkladom, ktorý vyčísľuje potrebu zbraní a opisuje možné účinky ich použitia.
Oleksandr Charčenko, riaditeľ ukrajinského Centra pre výskum energetického priemyslu, uviedol, že podobné dokumenty sa objavujú už od roku 2023. Podľa neho môžu slúžiť na predstavenie vojenského zámeru vysokopostaveným predstaviteľom Ruska. Ich existencia sama osebe nedokazuje, že všetky uvedené ciele budú skutočne napadnuté.
Pôvod dokumentu nie je úplne objasnený. Získaná kópia neobsahuje mená autorov, chýbajú v nej niektoré strany a jej metadáta boli upravené. Nie je preto možné nezávisle určiť, kto materiál vypracoval ani komu ho v ruskom vedení predložili.
Obavy posilňuje skutočnosť, že niektoré zariadenia uvedené v dokumente sa už stali terčmi ruských útokov. Počas rozsiahleho bombardovania Kyjeva a okolia v noci z 29. na 30. septembra boli zasiahnuté dve teplárne v hlavnom meste a jedna tepelná elektráreň v Kyjevskej oblasti. Všetky tri objekty sa podľa investigatívnych novinárov nachádzajú aj v získanom materiáli.
Ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ v septembri upozornil európskych partnerov na ruské plány útočiť na energetiku. Podľa jeho vyjadrenia obsahovali spravodajské podklady mimoriadne podrobné výpočty potrebných zbraní. Rusko sa k samotnému dokumentu verejne nevyjadrilo. Kremeľ však svoje útoky na ukrajinskú infraštruktúru opakovane označuje za odvetu za údery na ruskom území.
Ukrajina pokračuje v opravách poškodených elektrární a posilňovaní energetickej bezpečnosti pred zimou. Riziko rozsiahlych výpadkov zostáva vážne, no konkrétny priebeh ďalších ruských útokov nemožno predpovedať. Uniknutý dokument ukazuje, aké následky pre civilné obyvateľstvo ruskí plánovači vo svojich výpočtoch zvažovali.