Jednoduchý test sadania a vstávania môže ukázať, ako spolupracujú sila, ohybnosť, rovnováha a koordinácia. Tieto schopnosti sa s pribúdajúcim vekom môžu zhoršovať a ich výsledok podľa štúdií súvisí aj s rizikom úmrtia. Test však nedokáže určiť, ako dlho bude človek žiť.
Ľudia, ktorí si dokážu bez opory sadnúť na zem a znova vstať, mávajú často lepšie funkčné zdravie a nižšie riziko pádu. Ťažkosti môžu upozorniť na oslabenie svalov alebo rovnováhy. Test sa neodporúča ľuďom s telesným postihnutím, tehotným ženám ani starším osobám.
Pri teste sa človek pokúša bez pomoci sadnúť si na zem a potom opäť vstať. Maximálny výsledok je desať bodov. Za každé podopretie časťou tela, napríklad rukou alebo kolenom, sa odpočíta jeden bod; za stratu rovnováhy alebo zreteľnú nestabilitu pol bodu.
Ak sa test vykonáva doma, odporúča sa naboso stáť na protišmykovej podložke, napríklad na tenkej karimatke, a mať oblečenie umožňujúce voľný pohyb. Pohyb zo stoja do sedu a späť má byť pomalý, bez náhlenia a s čo najmenšou oporou. Nohy možno prekrížiť, pokiaľ sa človek neopiera o ich vonkajšie hrany. Plných desať bodov znamená, že oba pohyby zvládol bez opory a problémov s rovnováhou.
Štúdia brazílskeho športového lekára Claudia Gil Soares de Araúja z roku 2025 zahŕňala 4 282 ľudí vo veku od 46 do 75 rokov, z toho 2 892 mužov a 1 390 žien. Účastníkov sledovali dvanásť rokov. Výsledky ukázali, že s vyšším počtom bodov bola spojená nižšia úmrtnosť.
Priemerná úmrtnosť účastníkov, ktorí získali desať bodov, bola 3,7 percenta. V prvých štyroch rokoch zomreli prirodzenou smrťou traja ľudia s týmto výsledkom. Pri ôsmich bodoch dosiahla úmrtnosť 11 percent. Takmer polovica účastníkov, ktorí nedokázali vstať bez pomoci, zomrela do desiatich rokov. Počas sledovania zomrelo prirodzenou smrťou 665 účastníkov, prevažne na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu a ochorenia dýchacích ciest.
Výsledky naznačujú, že test môže pomôcť odhadovať zdravotné riziko, no jeho výpovedná hodnota má hranice. Účastníci pochádzali prevažne z vyšších sociálno-ekonomických vrstiev, takže zistenia nemusia platiť pre celú populáciu. Štúdia navyše nezohľadnila vplyv liekov ani fyzickej aktivity.
Test preveruje aj rovnováhu, najmä v oblasti dolnej časti chrbta a brušných svalov. Nicholas Mortensen, odborný asistent kinesiológie na Michiganskej štátnej univerzite, uviedol: „To je rozhodujúce na zníženie rizika pádu, čo je s pribúdajúcim vekom veľmi dôležité.“ Podľa britských Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sú pády najčastejšou príčinou smrteľných aj nesmrteľných zranení u dospelých nad 65 rokov.
Nízke skóre sa môže zlepšiť cvičením, no najprv je dôležité zistiť, či súvisí s nedostatkom sily, ohybnosti, svalovej sily, rovnováhy alebo s kombináciou týchto faktorov. Posúdiť to môže fyzioterapeut alebo tréner. Skóre sa s vekom znižuje, hoci podľa Araúja by ľudia mladší ako 40 rokov mali dosahovať plných desať bodov.
Pri ťažkostiach s testom môže pomôcť pravidelný pohyb; aj chôdza po schodoch môže zlepšovať silu nôh a koordináciu celého tela. Mortensen uviedol: „Štúdie ukázali, že sadanie a vstávanie zo stoličky môže byť mimoriadne užitočné, pretože učí jednotlivca, ako si sadnúť a vstať, a trénuje podobné svaly ako SRT, ale v menšom a možno bezpečnejšom rozsahu pohybu.“ Pre dlhodobé zdravie je podľa neho dôležité zaradiť do každodenného života vytrvalostné aj nevytrvalostné cvičenia.