Kardiovaskulárne ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete. Riziko rastie s vekom, no závažné srdcovo-cievne príhody sa nevyhýbajú ani mladším ľuďom. Upozornila na to Soňa Lobotková, lekárka internej ambulancie nemocnice v Bánovciach nad Bebravou.
„Dnes nie je raritou, že do internej ambulancie alebo na urgentný príjem prichádza s infarktom myokardu aj človek vo veku 35 či 40 rokov. Kardiovaskulárne ochorenia nevznikajú zo dňa na deň. Ateroskleróza, vysoký krvný tlak či zvýšené hladiny cholesterolu sa môžu začínať dávno pred prvým infarktom,“ uviedla Lobotková.
Vysoký krvný tlak aj zvýšený LDL cholesterol môžu roky prebiehať bez príznakov. Človek nemusí mať bolesti, cítiť únavu ani dýchavicu, hoci už môže dochádzať k postupnému poškodeniu ciev. „To, že sa človek cíti dobre, neznamená, že jeho srdce a cievy sú zdravé. Prvé príznaky aterosklerózy alebo hypertenzie sa môžu objaviť až po rokoch a niekedy až vo veľmi pokročilom štádiu poškodenia,“ vysvetlila internistka.
Medzi riziká, ktoré ľudia často podceňujú, patria najmä vysoký krvný tlak, vysoký LDL cholesterol, sedavý spôsob života a fajčenie. Úlohu zohráva aj genetika, vek, telesná hmotnosť, stravovanie a ďalšie ochorenia. Prvé príznaky nemusia byť dramatické a človek ich môže pripísať stresu, nedostatku spánku, vyčerpaniu alebo veku. Pozornosť si zaslúži zvieranie či pálenie na hrudníku, nová alebo nezvyčajná dýchavica, náhle búšenie srdca, veľmi rýchly alebo nepravidelný tep, stavy na odpadnutie či opuchy nôh.
Pri náhle vzniknutej silnej bolesti alebo tlaku na hrudníku, najmä ak ich sprevádza dýchavica, potenie, nevoľnosť alebo vyžarovanie bolesti do ruky, chrbta či čeľuste, je potrebné bezodkladne vyhľadať zdravotnú pomoc.
Významnú časť kardiovaskulárneho rizika možno ovplyvniť. Základom prevencie je nefajčiť, poznať svoje hodnoty krvného tlaku a cholesterolu, pravidelne sa hýbať, dbať na vyváženú stravu a udržiavať primeranú telesnú hmotnosť. „Srdce si do veľkej miery vychovávame počas celého života. Nie je to však úplne v našich rukách, významnú úlohu zohráva genetika, vek a niektoré ochorenia. Veľká časť kardiovaskulárneho rizika je však ovplyvniteľná. A to je dobrá správa,“ ozrejmila lekárka.
Zmena má význam aj vtedy, keď už človek má viacero rizikových faktorov; netreba čakať na ideálny okamih. „Nikdy nie je neskoro niečo zmeniť. Ak človek napríklad vo veku 40 či 50 rokov prestane fajčiť, začne sa pravidelne hýbať, upraví LDL cholesterol alebo svoju hmotnosť, môže tým výrazne ovplyvniť svoje budúce kardiovaskulárne riziko,“ dodala Lobotková.