Európske spravodajské služby varujú pred nebezpečným posunom v ruských operáciách na území členských štátov NATO. Moskva podľa nich mení spôsob vedenia skrytej vojny a čoraz väčšiu hrozbu predstavujú útoky, ktoré môžu ohroziť aj civilistov.
Ruské sabotážne operácie v Európe vstupujú do novej fázy. Kým v minulosti sa útočníci zameriavali najmä na symbolické ciele, teraz sa podľa estónskej kontrarozviedky čoraz častejšie pokúšajú poškodiť podniky dôležité pre vojenskú podporu Ukrajiny.
Na tento posun upozornil šéf estónskej vnútornej bezpečnostnej služby KAPO Margo Palloson. Jeho varovanie prichádza v čase, keď podobné hodnotenia zverejňujú aj spravodajské služby ďalších európskych krajín.
Podľa Pallosona mali prvé sabotážne akcie pripisované Rusku najmä psychologický a propagandistický účinok. Útočníci napríklad poškodzovali autá estónskych verejne známych osobností, pálili ukrajinské vlajky alebo útočili na podniky spojené s podporou Ukrajiny. Medzi prípadmi vyšetrovanými estónskou kontrarozviedkou bol aj podpaľačský útok na ukrajinskú reštauráciu.
Teraz sa však podľa šéfa KAPO situácia mení. Za významný príklad označil augustový útok na estónsku spoločnosť Milrem Robotics, ktorá vyvíja bezposádkové pozemné vozidlá a dodáva vojenské robotické systémy aj Ukrajine.
Estónska kontrarozviedka tvrdí, že išlo o operáciu riadenú z Ruska a jej cieľom nebolo iba vyvolať strach či poškodiť majetok. Útočníci sa podľa Pallosona pokúsili zasiahnuť priamo do fungovania podniku a narušiť jeho schopnosť dodávať techniku ukrajinskej armáde. Terčom sa tak môžu stávať firmy zapojené do výroby, opráv a distribúcie vojenského materiálu.
Palloson upozornil aj na ďalší znepokojujúci trend: pri sabotážach sa podľa neho čoraz častejšie používajú výbušniny, čo zvyšuje riziko zranenia alebo smrti nezúčastnených ľudí. Výbuchy v priemyselných objektoch alebo ich okolí môžu ohroziť zamestnancov, bezpečnostný personál aj obyvateľov susedných budov.
Estónske úrady preto posilňujú spoluprácu s obranným priemyslom. Podnikom poskytujú bezpečnostné odporúčania a pomáhajú im lepšie chrániť prevádzky pred možnými útokmi. Hrozba sa pritom netýka iba Estónska. NATO uvádza, že Rusko v posledných rokoch zintenzívnilo hybridné operácie proti viacerým členským krajinám. Zaraďuje medzi ne sabotáže, kybernetické útoky, násilné incidenty, zasahovanie do kritickej infraštruktúry aj dezinformačné kampane.
Odhaľovanie sabotážnych operácií komplikuje spôsob, akým ruské spravodajské služby podľa estónskej kontrarozviedky získavajú spolupracovníkov. Namiesto nasadzovania vlastných agentov môžu využívať sprostredkovateľov, členov zločineckých skupín alebo ľudí, ktorí hľadajú možnosť rýchleho zárobku. Niektorých podľa Pallosona oslovujú prostredníctvom sociálnych sietí.
Medzi organizátormi operácie a človekom, ktorý napokon vykoná sabotáž, môže stáť až sedem sprostredkovateľov. Takýto reťazec sťažuje vyšetrovateľom dokazovanie, kto útok skutočne nariadil. Palloson upozornil aj na prípady, keď sa na vykonávanie úloh využívajú ukrajinskí utečenci. Niektorí podľa jeho tvrdenia nemusia vedieť, že v skutočnosti pracujú pre Rusko, a môžu byť presvedčení, že plnia úlohy pre ukrajinskú bezpečnostnú službu.
Varovania estónskych bezpečnostných predstaviteľov podporuje aj hodnotenie dánskej vojenskej spravodajskej služby FE. Vo verejnej správe z 24. septembra uviedla, že Rusko pravdepodobne v nasledujúcich mesiacoch ešte viac vystupňuje hybridnú vojnu proti NATO a západným krajinám.
Dánski analytici upozornili aj na nízke, ale rastúce riziko obmedzených vojenských útokov proti niektorej členskej krajine NATO, a to aj v prípade, že vojna na Ukrajine bude pokračovať. Rozsiahlu ruskú inváziu do členskej krajiny NATO považujú za nepravdepodobnú, no už ju nedokážu úplne vylúčiť. Neznamená to, že očakávajú bezprostredný začiatok veľkej vojny medzi Ruskom a Alianciou. Ide o hodnotenie možných bezpečnostných scenárov, pri ktorých sa podľa analytikov riziko postupne zvyšuje.
Podobné obavy zaznievajú aj z Berlína. Šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby BND Martin Jäger začiatkom októbra upozornil, že Rusko už proti Nemecku vedie akúsi tieňovú vojnu. Počas parlamentného vypočutia uviedol, že sabotážne operácie a ďalšie nepriateľské aktivity predstavujú čoraz vážnejšiu hrozbu. Nemecké bezpečnostné orgány sa obávajú najmä útokov proti dopravnej, energetickej a vojenskej infraštruktúre.
Európski bezpečnostní predstavitelia upozorňujú, že Moskva sa pokúša skúšať odolnosť NATO aj bez otvoreného vojenského konfliktu. Podľa analytikov môže byť cieľom týchto operácií narúšanie podpory Ukrajiny, vyvolávanie neistoty a testovanie reakcií jednotlivých štátov.
Na pokračujúce hybridné aktivity reagovala aj Európska únia. Rada EÚ vo štvrtok 8. októbra rozhodla o predĺžení sankcií proti osobám a subjektom zodpovedným za ruské destabilizačné operácie v zahraničí. Obmedzenia zostanú v platnosti do 9. októbra 2027.
Sankčný režim sa podľa oznámenia Rady EÚ v súčasnosti vzťahuje na 80 jednotlivcov a 20 subjektov. Zahŕňa zmrazenie majetku, zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov a v prípade fyzických osôb aj zákaz vstupu na územie Európskej únie. Dôvodom predĺženia sú podľa Rady pokračujúce a zintenzívnené ruské hybridné aktivity vrátane manipulácie s informáciami a zasahovania do záležitostí členských štátov.
Varovania európskych spravodajských služieb sú dôležité aj pre Slovensko, ktoré je členom NATO a Európskej únie. Hoci estónska kontrarozviedka opisuje predovšetkým prípady zo svojej krajiny, podobné bezpečnostné hrozby sa nemusia obmedzovať iba na Pobaltie.
NATO upozorňuje aj na kybernetické operácie skupiny APT28, ktorú spája s ruskou vojenskou rozviedkou GRU. Podľa Aliancie sa skupina zameriavala na vládne inštitúcie a prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry vo viacerých členských krajinách vrátane Slovenska. To však neznamená, že sú potvrdené informácie o pripravovanom fyzickom sabotážnom útoku na Slovensku.
Pre slovenské bezpečnostné orgány, podniky a prevádzkovateľov dôležitej infraštruktúry sú tieto varovania predovšetkým dôvodom na posilňovanie prevencie, kybernetickej ochrany a bezpečnostných opatrení.
Napriek vážnym upozorneniam Palloson zdôraznil, že estónske bezpečnostné orgány v súčasnosti nevidia výrazné známky príprav Ruska na rozsiahly útok proti Estónsku podobný invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa jeho slov v estónskej spoločnosti neprevláda strach ani panika.
Estónsko však dôsledne analyzuje ukrajinské skúsenosti a pripravuje sa na rôzne formy nepriateľských operácií – od špionáže a manipulácie verejnej mienky až po sabotáže. Európske spravodajské služby tak upozorňujú na nebezpečný paradox: otvorená vojna medzi Ruskom a NATO podľa ich aktuálnych hodnotení nie je nevyhnutná, no skryté útoky proti európskym krajinám môžu byť čoraz intenzívnejšie a nebezpečnejšie.