Dmitrij Medvedev varoval Arménsko, že môže dopadnúť ako Ukrajina, práve keď sa Jerevan čoraz viac vzďaľuje od Moskvy a pripravuje ďalšie kroky smerom k Európskej únii. Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady však neoznámil, že Rusko chystá vojenský útok. Jeho slová boli politickým varovaním a prirovnaním.
Medvedev sa o situácii na južnom Kaukaze vyjadril v rozhovore pre iránsku štátnu televíziu IRIB. Video z rozhovoru následne zverejnil aj na ruskej platforme Max.
„Súčasné arménske vedenie považovalo za správne zmeniť smer svojho rozvoja. Som presvedčený, že ani to nepovedie k ničomu dobrému. Najhoršie, čo sa môže Arménsku stať, je jeho premena na novú Ukrajinu,“ vyhlásil Medvedev.
Moskva zároveň tvrdí, že západné krajiny sa snažia „testovať pevnosť“ vzťahov medzi Ruskom a Arménskom. Ako príklad Medvedev uviedol Gruzínsko. Podľa jeho interpretácie Západ v minulosti lákal Tbilisi do NATO, čo napokon viedlo ku konfliktu, hoci Gruzínsko sa členom Aliancie nestalo.
Ide o ruskú interpretáciu udalostí. Rusko-gruzínska vojna vypukla v auguste 2008 po prudkej eskalácii konfliktu okolo separatistických regiónov Južné Osetsko a Abcházsko. Ruské jednotky následne zostali v oboch regiónoch, ktorých nezávislosť Moskva uznala. Medvedev tvrdí, že podobný tlak Západu teraz smeruje na Arménsko.
Za napätím medzi Moskvou a Jerevanom stoja aj konkrétne politické kroky. Arménsky parlament v marci 2025 prijal zákon, ktorým krajina oficiálne deklarovala začatie procesu smerujúceho k vstupu do Európskej únie.
Premiér Nikol Pašinjan v auguste oznámil, že Arménsko sa začne pripravovať na podanie formálnej žiadosti o členstvo v EÚ. Vláda chce otázku členstva predložiť občanom v referende až po reakcii Bruselu a vytvorení konkrétnej cestovnej mapy.
„V blízkej budúcnosti pravdepodobne tento proces začneme,“ povedal Pašinjan v parlamente. Moskva sleduje tento vývoj s rastúcou nevôľou a upozorňuje, že Arménsko nemôže dlhodobo súčasne smerovať do EÚ a zostať plnohodnotným členom Eurázijskej hospodárskej únie vedenej Moskvou. Kremeľ poukazuje najmä na rozdielne obchodné, colné a regulačné pravidlá oboch blokov.
Rozkol siaha ešte hlbšie. Pašinjan koncom augusta povedal, že po udalostiach posledných rokov už existujú dôvody, prečo Rusko neoznačovať za strategického partnera Arménska. Jerevan Moskve vyčíta, že Rusko ani Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) neposkytli Arménsku očakávanú pomoc počas stretov s Azerbajdžanom.
„Ako môžeme po udalostiach zo septembra 2022 hovoriť o strategickom partnerstve?“ pýtal sa Pašinjan.
Arménsko zmrazilo svoju účasť v ODKB a nezúčastňuje sa na aktivitách vojenskej aliancie vedenej Ruskom. Formálne z nej však zatiaľ nevystúpilo. Pašinjan povedal, že Jerevan svoju činnosť v organizácii obnovovať neplánuje. Kremeľ reagoval, že ak Arménsko členstvo už nepovažuje za potrebné, môže sa rozhodnúť vystúpiť.
Napriek prudkému ochladeniu vzťahov zostáva medzi krajinami významné vojenské spojenie: v arménskom meste Gjumri sa nachádza ruská 102. vojenská základňa. Pašinjan pred niekoľkými týždňami zdôraznil, že jeho vláda jej odchod nepožaduje.
„Nikdy, ani raz, som nenastolil otázku stiahnutia ruskej 102. vojenskej základne z Arménska,“ vyhlásil premiér v parlamente. Podľa neho takúto požiadavku nevzniesol ani žiadny iný predstaviteľ jeho vlády. Väzby medzi Jerevanom a Moskvou sa teda menia, nejde však o ich úplné prerušenie.
Označenie „nová Ukrajina“ je v regióne obzvlášť citlivé. Rusko vo februári 2022 spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu po rokoch konfliktu, ktorý sa začal ruskou anexiou Krymu a bojmi na Donbase v roku 2014. Moskva dlhodobo vykresľuje približovanie postsovietskych krajín k západným štruktúram ako bezpečnostnú hrozbu. Medvedev použil podobný slovník voči Arménsku v čase, keď Jerevan zrýchľuje približovanie k EÚ.
Arménsko vo svojom kurze pokračuje. Pašinjan priznal, že zbližovanie s EÚ vyvoláva v Rusku obavy, zmenu arménsko-ruských vzťahov však označil za prirodzený proces. O ďalšom smerovaní krajiny má podľa jeho predstavy rozhodnúť aj arménska verejnosť v budúcom referende.