Slovenský dôchodkový systém sa podľa odborníkov dostáva na hranicu svojich možností. Priemerný starobný dôchodok dnes dosahuje približne 47 až 48 percent priemernej hrubej mzdy, no tento pomer sa môže zhoršovať. Expert na dane a odvody Jozef Mihál upozorňuje, že časť dôchodkov sa vypláca na dlh a najväčší dosah to môže mať na strednú a mladšiu generáciu.
Odvody na dôchodkové poistenie vybrané Sociálnou poisťovňou podľa Mihála pokryjú financovanie výplat približne na osem mesiacov v roku. Aj po započítaní prebytkových fondov poisťovňa vyberie len niečo vyše 80 percent potrebných prostriedkov.
„Zvyšných takmer 20 percent pokrýva masívna dotácia od štátu. V číslach to za rok 2025 bola suma 2,5 miliardy eur. To je tretina deficitu štátneho rozpočtu plánovaného na rok 2027,“ uviedol Mihál.
Najväčším rizikom pre budúcnosť je demografický vývoj. Do roku 2040 má na Slovensku oproti súčasnosti ubudnúť približne 300-tisíc ľudí v produktívnom veku, zatiaľ čo počet dôchodcov vzrastie o viac ako 200-tisíc.
V roku 2040 dosiahne dôchodkový vek prvá vlna takzvaných Husákových detí. Hoci odídu do dôchodku po dovŕšení 65 rokov a s odpracovanými rokmi navyše, systém bude pod veľkým tlakom pre nízky počet prispievateľov.
Od roku 2023 zákon spomalil rast takzvanej dôchodkovej hodnoty. Dôchodky priznané v roku 2040 tak majú byť približne o štyri percentá nižšie, než by boli podľa pôvodných podmienok. Na udržateľnosť prvého piliera sa toto opatrenie prejaví až v dlhom časovom horizonte.
Zmena sa týka aj obdobia štúdia: do doby dôchodkového poistenia sa nebude započítavať štúdium po 31. decembri 2003. Podľa Mihála sa to naplno dotkne až ľudí narodených v roku 1988 a neskôr, ktorí pôjdu do dôchodku približne od roku 2055. Ich dôchodky by podľa jeho odhadu mohli byť oproti súčasnosti nižšie až o 15 percent.
Obsah z Facebooku sa nezobrazuje bez súhlasu s ukladaním príslušných súborov cookies.
Dôchodkový systém ovplyvňuje aj rastúci počet ľudí, ktorí si počas pracovného života sporili v druhom pilieri. Mihál uvádza, že ich dôchodok z prvého piliera sa preto kráti o 13 percent a viac. Pri ročníku 1970 má podľa jeho výpočtu ísť o krátenie približne o 16 až 17 percent.
Ďalším faktorom je valorizácia. Dôchodky sa zvyšujú podľa takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorá zaostáva za rastom miezd, a tým aj za rastom vybraných odvodov. Pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde sa preto môže postupne zhoršovať.
„Tento status nie je útokom na dôchodcov. Sú to suché fakty. A varovanie pre mladšiu a strednú generáciu, ktorá si na rozdiel od našich rodičov dokáže na dôchodok lepšie šetriť vlastnými silami,“ dodáva Mihál s tým, že budúci penzisti sa na vysoké štátne dôchodky spoliehať nemôžu.