Anna Javorková si vybudovala výraznú kariéru na javisku, no jej partnerské vzťahy sa skončili bolestne: podľa životopisného profilu ju opustili dvaja režiséri, s ktorými mala vzťah.
Jej Anička v prvom naštudovaní hry Na skle maľované očarila rozprávačku profilu. Javorková, vtedy ešte mladá herečka s kultivovaným altom, sa podľa nej odlišovala od mnohých krások, ktoré túžili po hviezdnej kariére na slovenskej divadelnej scéne. Herecký bard Mikuláš Huba ju kedysi prirovnal ku Grete Garbo. Jej dlhoročná práca podľa autorky potvrdzuje, že jej herectvo sa nedá zúžiť na plochú šablónu.
Javorková sa narodila 8. októbra 1952 v Hubovej pri Ružomberku ako prostredné zo siedmich detí. Herectvo vyštudovala na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Na javisku sa objavila ako osemnásťročná a od začiatku hrávala vážne úlohy. Výnimkou bola podľa profilu hravá a šibalská Anička v Na skle maľované.
V súbore Činohry Slovenského národného divadla pôsobí od roku 1974; už počas štúdia tam vystupovala ako hosťujúca herečka. Účinkovala aj vo filme a televízii a v populárnych seriáloch vytvorila vyše 80 postáv. Medzi jej divadelné úlohy patria Alexandra v Čechovovom Platonovovi, Katarína v Dostojevského Bratoch Karamazovovcoch, Máša v Čechovových Troch sestrách, Solveig v Ibsenovom Peerovi Gyntovi, Uljanovová v hre Belasé kone na červenej tráve a Zuzka v Soli zeme od Kováčika. Počas hosťovania SND v Prahe zožala úspech aj ako Maryša v dráme bratov Mrštíkovcov.
S režisérom Petrom Opáleným sa Javorková zoznámila pri práci v roku 1975. Boli spolu niekoľko rokov, no v roku 1983 sa podľa profilu zaplietol s jej kolegyňou Sylviou Turbovou a zo vzťahu odišiel. O dva roky neskôr sa herečka zamilovala do ďalšieho režiséra, Vladimíra Strniska. Ten pre ňu opustil manželku a dvojica sa vzala; narodila sa im dcéra Helena. Neskôr sa Strnisko podľa profilu zamiloval do mladšej herečky Ingrid Timkovej. Javorková odvtedy zostala sama a svoje súkromie si prísne stráži. Rozhovory neposkytuje a verejne nevystupuje.
Jej herecké výkony možno vidieť vo filmoch Škriatok (1974), Jeden stříbrný (1976), Súkromná vojna (1977), Druhá láska (1977), Ako sa Vinco zaťal (1977), Súdim ťa láskou (1981), Pasca (1981), Nemožná (1987), Portrét Doriana Graya (1987), Fiaker číslo 21 (1999), Jesenná (zato) silná láska (2003), Tajné sny (2004) a Chuť leta (2009), ako aj v seriáli Odsúdené (2009, 2010).
Získala Cenu Janka Borodáča, Cenu Andreja Bagara a Cenu Festivalu českých a slovenských filmov v Ústí nad Labem. V roku 2009 jej Literárny fond udelil cenu za postavu Grety Garbo v trnavskom divadle. O dva roky neskôr získala jeho výročnú cenu za postavy v inscenáciách a v roku 2017 cenu za celoživotné dielo v kategórii divadlo.
- Zobraziť galériu (5)